Edukácia

Kto je kľúčový pracovník v HESTIA n.o.? Kľúčový pracovník je zamestnanec zariadenia, ktorého si spravidla vyberá prijímateľ, lebo s ním má blízky vzťah. V HESTIA n.o. si prijímatelia vybrali za kľúčových pracovníkov zamestnancov z radov opatrovateľov, zdravotných a praktických sestier, inštruktorov sociálnej rehabilitácie a sociálnych pracovníkov. Čo robí kľúčový pracovník? Podľa Zákona č. 448/2008 o sociálnych službách sme povinní viesť s prijímateľmi individuálny plán. Individuálny plán je koordinovaný kľúčovým pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania. Proces individuálneho plánovania zahŕňa identifikáciu individuálnych potrieb, voľbu cieľov individuálneho plánu, voľbu metód dosahovania cieľov individuálneho plánu, plán činností a aktivít napĺňania individuálneho plánu a hodnotenie individuálneho plánu.´ Kľúčový pracovník si všíma prijímateľa, pomáha mu, počúva jeho priania, túžby, želania a zvyky. V prípade potreby komunikuje v multidisciplinárnom tíme a informuje ďalších zamestnancov s cieľom celkovej podpory prijímateľa. Prijímateľ tak získava blízku osobu z radov zamestnancov, ktorá ho podporuje v jeho želaniach, túžbach a cieľoch. /PO/

💡 Funkcia dôverníka v sociálnych službách je definovaná v Zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách nasledovne: 1) prijímateľ sociálnej služby (ďalej len prijímateľ) v zariadení sociálnych služieb má právo aj na určenie dôverníka 2) dôverníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s určením za dôverníka písomne súhlasí a je spôsobilá na právne úkony; 3) na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka. 👍V praxi to znamená, že prijímateľ si môže (a zároveň nemusí) určiť ľubovoľnú osobu, ktorá je spôsobilá na právne úkony za svojho dôverníka. Pokiaľ táto osoba súhlasí, tak sa ňou môže následne stať. Opatrovník s výberom dôverníka nemusí súhlasiť. ❓Môže nastať situácia, že si prijímateľ vyberie za dôverníka zamestnanca zariadenia? Áno, táto možnosť nie je v zákone vylúčená. Konkrétne v našom zariadení odporúčame zamestnancom a prijímateľom, aby pre tieto účely využili funkciu kľúčového pracovníka, ktorá je priamo viazaná na pracovnoprávny vzťah k poskytovateľovi sociálnych služieb. 💡Ako má postupovať prijímateľ, pri určovaní dôverníka: Podľa Zákona o sociálnych službách, je prijímateľ povinný, poskytovateľovi sociálnej služby bezodkladne po určení dôverníka 1) oznámiť osobné údaje dôverníka v rozsahu: meno, priezvisko a titul, adresa trvalého alebo prechodného pobytu, rodné číslo, ak je pridelené, a dátum narodenia, telefónne číslo a elektronická adresa 2) doručiť kópiu písomného súhlasu fyzickej osoby s určením za dôverníka 3) informovať v prípade zmeny niektorých z vyššie uvedených údajov 💡Prečo je to dôležité: Zákon o sociálnych službách tiež určuje poskytovateľovi 1) Oznamovaciu povinnosť voči dôverníkovi o použití prostriedkov obmedzenia podľa § 10 Zákona o sociálnych službách 2) Oznamovaciu povinnosť pri jednostrannom vypovedaní zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb 3) Oznamovaciu povinnosť písomnom upozornení na možnosť výpovede zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb 👍Viac do hĺbky sa celej problematike venuje prof. PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD. tu: https://prohuman.sk/…/dovernik-v-socialnych-sluzbach… ❓Dajte nám vedieť, či boli tieto informácie pre Vás zrozumiteľné a prínosom. Ak máte

Dňa 20.10.23 sa zúčastnila Denisa Švajdlenková a Bohumíra Tillingerová odborného sympózia, ktoré sa začalo prednáškou MUDr. Michala Šenkýřika z Brna o Špecifikách nutričnej podpory u seniorov, kde boli rozobraté problémy seniorov, malnutrície,  nutnosti vyšetrenia nutričného stavu a nutričných intervencií, bolo nám vysvetlené čo je sarkopénska obezita. Počas spoločenského večera sme mali možnosť komunikovať s vedúcimi sestrami a sestrami z rôznych zariadení z celého Slovenska, s ktorými sme si vymenili cenné informácie. Na druhý deň sa pokračovalo prednáškami MUDr. Viery Kissovej o Nutričnej podpore diabetikov, kde sa vysvetľoval denný príjem v kcal, vplyv stravy na hodnoty glykémie, včasné detekovanie malnutrície. Ďalšou prednášajúcou bola MUDr. Jana Deptová prednášajúcu o Kardiálnej insuficiencii ako rizikovom faktore malnutrície. Táto prednáška bola vysoko odborná zameraná na zmeny na srdci, dôležitosti rehabilitácie pri tomto ochorení. MUDr. Dušan Polák  primár Gastroenterolologického oddenia v Žiline prednášal o Starostlivosti seniora s PEG sondou. Vyzdvihol všetky pre a proti kritéria pre zavedenie alebo nezavedenie PEG sondy, rôzne druhy testov pri poruchách prehĺtania a komplexnú starostlivosť o miesto zavedenia sondy. Na záver nám boli predstavené novinky Fressenius Kabi, kde sme získali dôležité informácie o správnom podávaní nutričnej výživy. Po prestávke sme mali Nutričné worshopy, kde v rámci  troch  zastávok  sme mali možnosť vyskúšať na figuríne výmenu pokazených súčiastok na PEG sonde, detailne sme boli zaškolené na napojenie pacienta na pumpu, cez ktorú je nutrične vyživovaný do PEG-u.  Prešli sme si kazuistikami  3 rôznych pacientov a nastavili sme ich na správny postup užívania nutričnej podpory. Mali sme možnosť ochutnať všetky výrobky firmy Fresenius -od džúsov až po pudingy, aby sme vedeli reagovať a zabezpečiť klientom vyhovujúcu príchuť nutričnej výživy. Celé sympózium sa nieslo v znamení zabezpečenia čo najlepších podmienok pre pacientov a klientov zariadení. (BT)

Vo štvrtok 21.9.2023, počas Svetového dňa Alzheimerovej choroby, sa štyri zamestnankyne zúčastnili konferencie Alzheimer fórum 2023 v Ružomberku na Katolíckej univerzite, ktorú pripravila Slovenská Alzheimerová spoločnosť. Konferencia pripravila prednášky prinášajúce najnovšie poznatky z oblasti diagnostiky a liečby demencie. Okrem Alzheimerovej choroby sme si vypočuli aj príspevky o vaskulárnej demencii a Parkinsonovej chorobe. Konferenciu otvorila p. Kiseľáková, ktorá prezentovala prehľad činností a víziu Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti. Norbert Žilka z AXON Pro nás oboznámil s novými trendmi v liečbe a diagnostike Alzheimerovej choroby, dozvedeli sme sa o najnovších liekoch, ktoré by mali byť schválené v najbližších rokoch. V prvom rannom bloku sme si tiež vypočuli, aký vplyv na kognitívne funkcie má chronický stres a depresia a ako môže pomôcť meditácia, spiritualita, ale aj mindfullness (všímavosť) pri prevencii takýchto chorôb. Prof. Ukropcová zdôraznila potrebu pravidelného aeróbno-silového tréningu na udržanie a zvyšovanie kognitívnych schopností, ako aj ďalších oblastí tzv. lifestyle intervencie, ako sú joga, stres manažment, dentálna hygiena, kvalitný spánok a strava.   V druhom bloku sme zistili, ako môžeme u človeka rozpoznať miernu kognitívnu poruchu, ktorú je potrebné podchytiť v skorých štádiách, nakoľko až 70% pacientov prejde do Alzheimerovej choroby. S pani Máriou Wirth z Centra Memory sme si zacvičili rôzne cvičenia určené na kognitívnu stimuláciu, motoriku a prepájanie ľavej a pravej hemisféry a získali sme tak výbornú inšpiráciu na cvičenia s našimi klientmi. Druhý blok uzavrela prednáška o význame muzikoterapie u pacientov s Parkinsonovou chorobou. Dozvedeli sme sa o logopedických programoch Speak loud! a Speak Out!, ktoré sú súčasťou terapie hlasu. Popoludní sme sa venovali rôznym zaujímavým psychosociálnym témam. Príspevok Byť sám sebou… kdekoľvek nám potvrdil, že našim cieľom nemá byť zmena klienta, ale prispôsobenie sa jeho individualite, nakoľko každý je jedinečná osobnosť. Pán Ivan Niko z Tatra Akadémia nás uviedol do témy intimity a sexuality seniorov v zariadeniach sociálnych služieb, zdôraznil potrebu podpory súkromia, intimity a vzťahov klientov. Od pani Jany Gorsts, duly pre umierajúcich, sme sa dozvedeli o sprevádzaní klientov v posledných chvíľach ich života, ale aj poradenstve pre

Prevencia pred vznikom dekubitu ako univerzálne ľudské právo. Deklarácia z Rio de Janeiro „Stop Dekubitom ako univerzálne ľudské právo“ ide nevládnym pacientom na celom svete v ústrety. Všetci majú právo na integritu kože a dôstojnosť. Po prvý krát v roku 2011 je ustanovený deň 16. november ako deň STOP dekubitom na celom svete. Vysokú početnosť dekubitov musíme eliminovať a vysokú prioritu musíme venovať prevencii. Dekubity bolia a môžu byť smrteľné. Dekubity nesmú byť tabu, musí sa o nich hovoriť, lebo sú poruchou v systéme zdravotnej starostlivosti. Presvedčenie jednotlivcov nestačí, je potrebné presvedčenie celých tímov, oddelení, inštitúcii na celonárodnej úrovni v multidisciplinárnych tímoch. V roku 2022 tretí štvrtok v mesiaci patrí 17. novembru Dňu „Stop preležaninám na celom svete“ Deklarácia Rio de Janeiro – Stop dekubitom na celom svete ako univerzálne ľudské právo (text v preklade a v plnom znení) Berúc do úvahy: Štáty sú zodpovedné garantovať ľudské právo na život a zdravie Preležaniny sú veľkým zdravotným problémom, ktoré postihujú milióny ľudí na celom svete, zhoršujú ich zdravie a kvalitu života a v konečnom dôsledku môžu viesť až k invalidite a smrti Preležaniny tvoria vysoké náklady v zdravotníckom systéme a môžu viesť k vážnym etickým dôsledkom a právnickým otáznikom pre odborníkov Dnes dostupné vedecké poznatky dokazujú, že týmto poškodeniam sa dá takmer úplne predísť (až na 95%) Preležaniny sú nežiaduce javy a musia byť považované za veľkú hrozbu bezpečnosti pacienta v systéme zdravotníctva aj v spoločenstve/spoločnosti K riešeniu tohto problému je potrebné: Dosiahnuť veľké odhodlanie pre rozvoj a realizáciu stanovenej stratégie zameranej na prevenciu tohto dôležitého problému verejného zdravia Zabezpečiť, aby ľudia mali rovnaký a univerzálny prístup k vysoko kvalitným technickým a ľudským zdrojom k prevencii a liečbe týchto poškodení Garantovať používanie kvalitných a vedecky podložených kritérií, nielen ekonomických, keď už máme preventívne a liečebné prostriedky vyselektované Vylepšiť tak základné ako

Úcta k našim starším by mala byť zdvorilosťou zakorenenou v každom z nás. Žiaľ, na tieto dôležité dôstojnosti sa v dnešnej spoločnosti do značnej miery zabúda. Informačný vek postavil sofistikované technológie do popredia ľudskej komunikácie, vďaka čomu je dnešok o niečo menej osobný, ako dni minulé. Medzi rušnými programom žonglovania rodinného života a práce, okrem oslovovania ľudí cez kyberpriestor ako hlavný spôsob spojenia, sa na vhodné spôsoby úcty k starším akosi zabudlo. Namiesto toho, aby sme sa k našim starším správali s uznaním a rešpektom, ktorý si zaslúžia, sme často buď príliš zaneprázdnení, alebo  ich prínos pre komunitu a rodinu jednoducho rýchlo odmietame. Seniori majú celoživotné skúsenosti. Ide o generáciu, ktorá prežila Veľkú hospodársku krízu, Mníchovskú zradu, 2. svetovú vojnu, socializmus, izoláciu, nežnú revolúciu Títo múdri ľudia nás majú čo naučiť, ako vydržať zmeny a zvládať nepriaznivé životné podmienky. Aj keď sluch, alebo pamäť seniorov nie sú také, aké boli v minulosti, naši starší majú veľkú múdrosť, ktorú môžu odovzdať. Jedna vec je čítať o premenách v spoločnosti, ale ešte zaujímavejšie je počuť o tom od niekoho, kto je váš príbuzný a má znalosti z prvej ruky. Deväť spôsobov, ako si ctiť našich starších 1. Trávte s nimi čas a pozorne počúvajte. Mnohí seniori sú osamelí, či už sú na dôchodku a už nemajú svoj pracovný program, alebo stratili manžela a priateľov. Bez ohľadu na to, stále potrebujú bohatý spoločenský okruh pre šťastie, pretože mnohí sa môžu časom dostať do izolácie, čo môže viesť k zhoršeniu zdravia. Je dôležité nájsť si čas na návštevu starších blízkych, aby ste s nimi nielen trávili drahocenný čas a učili sa od nich, ale tiež im dať účel, pretože vzťahy sú kľúčom k zdravému starnutiu. Keď ste v prítomnosti staršieho, nezabudnite počúvať, ako slová seniora pochádzajú z miesta s dlhoročnými skúsenosťami. Rozhovor môže byť prospešný

Pacient s Alzheimerovou demenciou chodieva často v cudzích topánkach, nielen obrazne. Ak vojde do cudzej miestnosti, kde sú topánky iného človeka, jednoducho si ich obuje ako svoje vlastné a nezáleží či sú mu veľké, alebo malé. Na vine nie je on, ale jeho neurodegeneratívne ochorenie, ktorého etiológiu, príčiny vzniku stále nepoznáme. Ani pacient nerozumie, prečo ho chceme vyzuť z tých cudzích topánok. Diagnóza, ktorá je dnes už 4. najčastejšou príčinou smrti v súčasnej populácii má svoj deň. Svetový deň Alzheimerovej demencie (ďalej len AD) je určený na 21.september a WHO (Svetová zdravotníka organizácia) označila mesiac september za Svetový mesiac AD ochorenia. Počet postihnutých narastá so starnutím populácie, vyšší vek patrí medzi hlavné rizikové faktory tohto ochorenia. Vo veku nad 65 rokov má demenciu Alzheimerovho typu odhadom každý desiaty človek a vo veku nad 85 rokov približne každý druhý. Alzheimerova choroba (pomenovanie podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aloisa Alzheimera, (1864 – 1915) je degeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k zániku mozgových buniek a ku zmene látkovej premeny v mozgu. Ide o najčastejšiu formu demencie, spôsobuje poruchy činnosti mozgu, postupný úpadok pamäti, myslenia, chápania, reči, úsudku, schopnosti učiť sa, poznať blízkych, známych. Príznaky sa obvykle rozvíjajú nenápadne, pomaly. Základnými príznakmi sú prejavy špecifické pre organické psychické poruchy, teda poruchy kognitívnych funkcií. Okrem kognitívnych symptómov nachádzame v klinickom obraze demencií aj nekognitívne (neuropsychiatrické) a telesné symptómy a prejavy postihnutia funkčnosti organizmu. Stupne kognitívnych porúch v AD Ľahká demencia (celkové skóre štandardizovaného MMSE 25-21) pokles kognitívnych schopností zhoršuje výkon v každodennom živote, pacient nemôže vykonávať zložitejšie každodenné činnosti (napr. organizovať si stretnutia s priateľmi, bankové finančné operácie, správne vypĺňať a pravidelne platiť šeky na pošte, zodpovedne šoférovať) alebo realizovať rekreačné aktivity ako predtým. Pokles výkonu však nie je taký, aby bol pacient závislý od pomoci okolia, potrebuje len občasný dohľad a pripomínanie. Stredne ťažká