Edukácia

Prevencia pred vznikom dekubitu ako univerzálne ľudské právo. Deklarácia z Rio de Janeiro „Stop Dekubitom ako univerzálne ľudské právo“ ide nevládnym pacientom na celom svete v ústrety. Všetci majú právo na integritu kože a dôstojnosť. Po prvý krát v roku 2011 je ustanovený deň 16. november ako deň STOP dekubitom na celom svete. Vysokú početnosť dekubitov musíme eliminovať a vysokú prioritu musíme venovať prevencii. Dekubity bolia a môžu byť smrteľné. Dekubity nesmú byť tabu, musí sa o nich hovoriť, lebo sú poruchou v systéme zdravotnej starostlivosti. Presvedčenie jednotlivcov nestačí, je potrebné presvedčenie celých tímov, oddelení, inštitúcii na celonárodnej úrovni v multidisciplinárnych tímoch. V roku 2022 tretí štvrtok v mesiaci patrí 17. novembru Dňu „Stop preležaninám na celom svete“ Deklarácia Rio de Janeiro – Stop dekubitom na celom svete ako univerzálne ľudské právo (text v preklade a v plnom znení) Berúc do úvahy: Štáty sú zodpovedné garantovať ľudské právo na život a zdravie Preležaniny sú veľkým zdravotným problémom, ktoré postihujú milióny ľudí na celom svete, zhoršujú ich zdravie a kvalitu života a v konečnom dôsledku môžu viesť až k invalidite a smrti Preležaniny tvoria vysoké náklady v zdravotníckom systéme a môžu viesť k vážnym etickým dôsledkom a právnickým otáznikom pre odborníkov Dnes dostupné vedecké poznatky dokazujú, že týmto poškodeniam sa dá takmer úplne predísť (až na 95%) Preležaniny sú nežiaduce javy a musia byť považované za veľkú hrozbu bezpečnosti pacienta v systéme zdravotníctva aj v spoločenstve/spoločnosti K riešeniu tohto problému je potrebné: Dosiahnuť veľké odhodlanie pre rozvoj a realizáciu stanovenej stratégie zameranej na prevenciu tohto dôležitého problému verejného zdravia Zabezpečiť, aby ľudia mali rovnaký a univerzálny prístup k vysoko kvalitným technickým a ľudským zdrojom k prevencii a liečbe týchto poškodení Garantovať používanie kvalitných a vedecky podložených kritérií, nielen ekonomických, keď už máme preventívne a liečebné prostriedky vyselektované Vylepšiť tak základné ako

Úcta k našim starším by mala byť zdvorilosťou zakorenenou v každom z nás. Žiaľ, na tieto dôležité dôstojnosti sa v dnešnej spoločnosti do značnej miery zabúda. Informačný vek postavil sofistikované technológie do popredia ľudskej komunikácie, vďaka čomu je dnešok o niečo menej osobný, ako dni minulé. Medzi rušnými programom žonglovania rodinného života a práce, okrem oslovovania ľudí cez kyberpriestor ako hlavný spôsob spojenia, sa na vhodné spôsoby úcty k starším akosi zabudlo. Namiesto toho, aby sme sa k našim starším správali s uznaním a rešpektom, ktorý si zaslúžia, sme často buď príliš zaneprázdnení, alebo  ich prínos pre komunitu a rodinu jednoducho rýchlo odmietame. Seniori majú celoživotné skúsenosti. Ide o generáciu, ktorá prežila Veľkú hospodársku krízu, Mníchovskú zradu, 2. svetovú vojnu, socializmus, izoláciu, nežnú revolúciu Títo múdri ľudia nás majú čo naučiť, ako vydržať zmeny a zvládať nepriaznivé životné podmienky. Aj keď sluch, alebo pamäť seniorov nie sú také, aké boli v minulosti, naši starší majú veľkú múdrosť, ktorú môžu odovzdať. Jedna vec je čítať o premenách v spoločnosti, ale ešte zaujímavejšie je počuť o tom od niekoho, kto je váš príbuzný a má znalosti z prvej ruky. Deväť spôsobov, ako si ctiť našich starších 1. Trávte s nimi čas a pozorne počúvajte. Mnohí seniori sú osamelí, či už sú na dôchodku a už nemajú svoj pracovný program, alebo stratili manžela a priateľov. Bez ohľadu na to, stále potrebujú bohatý spoločenský okruh pre šťastie, pretože mnohí sa môžu časom dostať do izolácie, čo môže viesť k zhoršeniu zdravia. Je dôležité nájsť si čas na návštevu starších blízkych, aby ste s nimi nielen trávili drahocenný čas a učili sa od nich, ale tiež im dať účel, pretože vzťahy sú kľúčom k zdravému starnutiu. Keď ste v prítomnosti staršieho, nezabudnite počúvať, ako slová seniora pochádzajú z miesta s dlhoročnými skúsenosťami. Rozhovor môže byť prospešný

Pacient s Alzheimerovou demenciou chodieva často v cudzích topánkach, nielen obrazne. Ak vojde do cudzej miestnosti, kde sú topánky iného človeka, jednoducho si ich obuje ako svoje vlastné a nezáleží či sú mu veľké, alebo malé. Na vine nie je on, ale jeho neurodegeneratívne ochorenie, ktorého etiológiu, príčiny vzniku stále nepoznáme. Ani pacient nerozumie, prečo ho chceme vyzuť z tých cudzích topánok. Diagnóza, ktorá je dnes už 4. najčastejšou príčinou smrti v súčasnej populácii má svoj deň. Svetový deň Alzheimerovej demencie (ďalej len AD) je určený na 21.september a WHO (Svetová zdravotníka organizácia) označila mesiac september za Svetový mesiac AD ochorenia. Počet postihnutých narastá so starnutím populácie, vyšší vek patrí medzi hlavné rizikové faktory tohto ochorenia. Vo veku nad 65 rokov má demenciu Alzheimerovho typu odhadom každý desiaty človek a vo veku nad 85 rokov približne každý druhý. Alzheimerova choroba (pomenovanie podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aloisa Alzheimera, (1864 – 1915) je degeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k zániku mozgových buniek a ku zmene látkovej premeny v mozgu. Ide o najčastejšiu formu demencie, spôsobuje poruchy činnosti mozgu, postupný úpadok pamäti, myslenia, chápania, reči, úsudku, schopnosti učiť sa, poznať blízkych, známych. Príznaky sa obvykle rozvíjajú nenápadne, pomaly. Základnými príznakmi sú prejavy špecifické pre organické psychické poruchy, teda poruchy kognitívnych funkcií. Okrem kognitívnych symptómov nachádzame v klinickom obraze demencií aj nekognitívne (neuropsychiatrické) a telesné symptómy a prejavy postihnutia funkčnosti organizmu. Stupne kognitívnych porúch v AD Ľahká demencia (celkové skóre štandardizovaného MMSE 25-21) pokles kognitívnych schopností zhoršuje výkon v každodennom živote, pacient nemôže vykonávať zložitejšie každodenné činnosti (napr. organizovať si stretnutia s priateľmi, bankové finančné operácie, správne vypĺňať a pravidelne platiť šeky na pošte, zodpovedne šoférovať) alebo realizovať rekreačné aktivity ako predtým. Pokles výkonu však nie je taký, aby bol pacient závislý od pomoci okolia, potrebuje len občasný dohľad a pripomínanie. Stredne ťažká