Pacient s Alzheimerovou demenciou chodieva často v cudzích topánkach, nielen obrazne. Ak vojde do cudzej miestnosti, kde sú topánky iného človeka, jednoducho si ich obuje ako svoje vlastné a nezáleží či sú mu veľké, alebo malé. Na vine nie je on, ale jeho neurodegeneratívne ochorenie, ktorého etiológiu, príčiny vzniku stále nepoznáme. Ani pacient nerozumie, prečo ho chceme vyzuť z tých cudzích topánok.
Diagnóza, ktorá je dnes už 4. najčastejšou príčinou smrti v súčasnej populácii má svoj deň. Svetový deň Alzheimerovej demencie (ďalej len AD) je určený na 21.september a WHO (Svetová zdravotníka organizácia) označila mesiac september za Svetový mesiac AD ochorenia. Počet postihnutých narastá so starnutím populácie, vyšší vek patrí medzi hlavné rizikové faktory tohto ochorenia. Vo veku nad 65 rokov má demenciu Alzheimerovho typu odhadom každý desiaty človek a vo veku nad 85 rokov približne každý druhý.
Alzheimerova choroba (pomenovanie podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aloisa Alzheimera, (1864 – 1915) je degeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k zániku mozgových buniek a ku zmene látkovej premeny v mozgu. Ide o najčastejšiu formu demencie, spôsobuje poruchy činnosti mozgu, postupný úpadok pamäti, myslenia, chápania, reči, úsudku, schopnosti učiť sa, poznať blízkych, známych. Príznaky sa obvykle rozvíjajú nenápadne, pomaly.
Základnými príznakmi sú prejavy špecifické pre organické psychické poruchy, teda poruchy kognitívnych funkcií. Okrem kognitívnych symptómov nachádzame v klinickom obraze demencií aj nekognitívne (neuropsychiatrické) a telesné symptómy a prejavy postihnutia funkčnosti organizmu.
Stupne kognitívnych porúch v AD
-
Ľahká demencia (celkové skóre štandardizovaného MMSE 25-21) pokles kognitívnych schopností zhoršuje výkon v každodennom živote, pacient nemôže vykonávať zložitejšie každodenné činnosti (napr. organizovať si stretnutia s priateľmi, bankové finančné operácie, správne vypĺňať a pravidelne platiť šeky na pošte, zodpovedne šoférovať) alebo realizovať rekreačné aktivity ako predtým. Pokles výkonu však nie je taký, aby bol pacient závislý od pomoci okolia, potrebuje len občasný dohľad a pripomínanie.
-
Stredne ťažká demencia (celkové skóre štandardizovaného MMSE 20-10) pokles kognitívnych funkcií už nedovoľuje pacientovi fungovať bez pomoci iných ani pri bežných každodenných činnostiach, ako je nakupovanie, telefonovanie, či výber vhodného oblečenia. V domácom prostredí dokáže vykonávať jednoduché činnosti (zohriať pripravené jedlo, ale nie uvariť ho). Potrebuje asistenciu pri obliekaní, úprave zovňajšku, udržiavaní hygieny. Je narušená kritickosť k ochoreniu, zachované schopnosti sa ťažko udržiavajú.
-
Ťažká forma demencie (celkové skóre štandardizovaného MMSE 9-0) ide o hlboký nedostatok až úplnú stratu kognitívnych schopností a bežných zručností, takže pacient je plne odkázaný na celodennú pomoc a opateru okolia. Kritickosť k ochoreniu celkom chýba, pravidelne sa vyskytujú nekognitívne neuropsychiatrické, ale aj telesné symptómy.
Klinickým prejavom Alzheimerovej choroby je vždy rozvoj dementného syndrómu. Kognitívne poruchy sa rozvíjajú veľmi nenápadne, prvým príznakom býva spravidla porucha epizodickej pamäti. Zhoršuje sa pozornosť a novopamäť, najmenej sú postihnuté najlepšie fixované staré pamäťové obsahy, pacient je
- nesústredený,
- objavujú sa poruchy motivácie,
- porucha úsudkových schopností, bezradnosť najmä pri riešení nových či zložitejších situácií, nesprávne rozhodnutia v náročnejších situáciách.
- porucha vizuálno-priestorových schopností, porucha priestorovej orientácie, najmä v menej známom prostredí.
- výraznejšia porucha reči a komunikácie (spočiatku anomická afázia s postupnou progresiou).
S progresiou ochorenia sa k postihnutiu krátkodobej pamäti pridáva aj v oblasti staropamäti – dlhodobej pamäti, ktorá sa postupne zhoršuje. V pokročilejších štádiách ochorenia sa progresia porúch pamäti prejaví
- poruchami orientácie (spočiatku v čase, neskôr aj miestnej a situačnej orientácie).
- strata kritického náhľadu, nie je si vedomý svojich deficitov, najmä problémov s pamäťou, necíti sa byť chorý.
- porucha intelektu, chorý nechápe situáciu, v ktorej sa nachádza,
- preceňuje svoje schopnosti (odmieta napríklad prestať šoférovať).
- prudké zhoršenie úsudku, logické a abstraktné myslenie.
Pacient nie je schopný vykonávať svoje zamestnanie, ale postupne zlyháva aj pri riešení bežných situácií každodenného života. Pamäť je postihnutá vo všetkých zložkách
- pacient sa nevie orientovať ani vo svojom vlastnom príbytku,
- nespoznáva svojich blízkych, častým príznakom býva fenomén zámeny osôb.
- poruchy symbolických funkcií – afázia, apraxia, agnózia, agrafia a akalkúlia.
- komunikuje len niekoľkými slovami a apraxia postihne aj chôdzu,
- terminálne štádium niekedy dospeje až k akinetickému mutizmu,
- pacient vôbec nie je schopný verbálne komunikovať, je imobilný, inkontinentný a musí byť kŕmený.
V priebehu rozvoja Alzheimerovej demencie sa ku kognitívnej poruche pridáva množstvo nekognitívnych symptómov. Neuropsychiatrické príznaky sa môžu vyskytovať aj v skorších štádiách choroby,už v rámci ľahkej kognitívnej poruchy, ktorá je považovaná za predstupeň dementného syndrómu Nekognitívne symptómy bývajú niekedy nápadnejšie a pre okolie sú pravidelne rušivejšie ako kognitívne príznaky, takže práve tieto prejavy sú zvyčajne dôvodom akútnej hospitalizácie pacienta s Alzheimerovou demenciou a napokon aj dôvodom definitívnej inštitucionalizácie pacienta.
- poruchy nálady, najmä depresívna nálada, ktorá sa najviac vyskytuje v skorých štádiách ochorenia,
- apatia v pokročilejších štádiách choroby.
- psychotické prejavy, častejšie sú bludy (asi u 20% pacientov) ako halucinácie, jednoduché paranoidné bludy „okradla si ma, zabila som“
- psychotické príznaky chorý prežíva zvyčajne úzkostne a bývajú najčastejším dôvodom vzniku nepokoja, obrannej agresivity z nepochopenia situácie pri nešetrnom pokuse o usmernenie pacienta.
- behaviorálne poruchy (rôzne formy zvláštneho neúčelného komplexného správania, ako je tmolenie, blúdenie, vykrikovanie, preklínanie, opakovanie stereotypných nezmyselných úkonov, hromadenie vecí a ďalšie).
- poruchy nočného spánku, typická je spánková inverzia, keď pacient cez deň drieme, ale v noci nespí, je dezorientovaný a blúdi.
- v pokročilom štádiu sa vyskytujú aj regulárne kvalitatívne poruchy vedomia (najmä stavy zmätenosti), opäť najmä v noci
Liečba Alzheimerovej demencie musí byť vždy komplexná, s využitím dostupných možností symptomatickej farmakoterapie, ale aj nefarmakologickej liečby.
Nefarmakologická liečba spočíva v tréningu zachovaných kognitívnych funkcií, reminiscenčnej terapii, psychosociálnej rehabilitácii, edukácii opatrovníkov, rôznych komplemetárnych postupoch, ako je pet-terapia, muzikoterapia, aromaterapia a mnohé ďalšie metódy. Komplementárne metódy často poslúžia najmä pri zvládaní nekognitívnych príznakov demencií.
Farmakologickú liečbu môžeme rozdeliť na „primárnu“ a „sekundárnu“ liečbu. Primárnou rozumieme kognitíva, liečivá na symptomatickú liečbu kognitívneho deficitu pri demenciách, ktorými je možné spomaliť progresiu ochorenia.
Nefarmakologické terapie pre spomaľovanie progresu AD u pacienta
- Metóda Naomi Feil – metóda validácie, uznanie hodnoty človeka bez ohľadu na to do akej miery je orientovaný a o potvrdenie emočného prežívania jednotlivca. Je to metóda komunikácie s dezorientovaným starým človekom trpiacim demenciou, obúvame si cudzie topánky, topánky chorého človeka.
- Bazálna stimulácia
„Ako doklad o prítomnosti človeka by sme mali brať prítomnosť žijúceho tela. Nie sme ani samostatné duše, ani samostatné telá. Sme duch prítomný v tele a oduševnelé telá. Pochopiť túto pravdu znamená pochopiť dôstojnosť toho, koho myseľ zlyháva, ale jeho prítomnosť na svete ako osoby je nespochybniteľná.“
Erik Gilbert Meilaender
(LK)