Aktuality

Aj tento rok nás môžete podporiť poukázaním 2% alebo 3% z Vašich daní v prospech našej organizácie a v prospech seniorov, ktorí tu bývajú. Postup, ako tak môžete urobiť nájdete tu: https://podpora.financnasprava.sk/697911-Poskytnutie-podielu-zaplatenej-dane-zamestnancom.  Pokiaľ ste počas roka 2023 vykonávali dobrovoľnícku činnosť v rozsahu minimálne 40 hodín, požiadajte danú organizáciu o písomné potvrdenie o výkone dobrovoľníctva, ktoré bude obsahovať informácie o trvaní, rozsahu, obsahu dobrovoľníckej činnosti spolu s písomným hodnotením dobrovoľníckej činnosti. Následne môžete darovať až 3% z Vašich daní. V mene prijímateľov ďakujeme za každý váš dar.

Pani Emka má vraj dva roky, v ruke varechu a hrniec a veselo bubnuje, tak jej to hovoria rodičia. Rodičia sú ochotníci. otec hrá na husle a mandolínu. Otec v tom bubnovaní  cíti talent, rytmus, veľmi dobrý sluch a tak o rok na Vianoce prináša Ježiško pani Emke veľké klavírne krídlo. Pred Vianocami s bratom radi „lašujú“, je to napínavé. Brat hľadá bicykel, ale rodičia ho ukryjú až na pôjde. Pani Emka hľadá bábiku, jej sa „lašovanie“ podarí, malá ušitá bábika je v skrini pripravená na Štedrý deň. Celý týždeň pred Vianocami Emka pomáha piecť všetko vanilkové, kakaové, vykrajované. Starý ocko pečie oplátky pre celú rodinu, navzájom si dobroty darujú a vymieňajú. Stromček mávajú tajný, až pri Štedrej večeri ho môžu objaviť. Na Štedrý deň pri stromčeku sa všetci spolu nahlas pomodlia, ocko hrá na husliach a  spievajú spolu koledy. Polnočná omša je čarovná, najmä tmou, svetielkami a snehom ktorého je vždy na Gemeri dosť.  Pani Emka je šťastná keď spieva v kostole najmä svoju obľúbenú pieseň  “ Tichá noc, svätá noc“. Dedinka na Gemeri je dlhá, je situovaná do kopca, počas zimy zasnežená. Radí sa s bratom sánkujú dlhé kilometre. Pani Emka: „Odvtedy som na Vianoce šťastná, prežívam ich každý rok citlivo. Dnes som vždy pozvaná do bratovej rodiny na spoločný Štedrý deň. To je moje Vianočné šťastie“… Vďaka tejto skvelej vianočnej histórii máme medzi sebou veľmi talentovanú pani Emku ktorá nás učí láske k hudbe, klavíru. Hrá tak, že nám zastaví čas, kdekoľvek v zariadení sme a čokoľvek robíme, je to nielen vianočný zážitok. Pán Marián pochádza z početnej rodiny, je ich osem detí, chlapci a jedna sestra. V takejto rodine je úplnou samozrejmosťou že oblečenie sa dedí. Otec je sanitkár, počas Vianoc je  často v službe. Stromček zabezpečuje vždy otec, ozdobujú ho všetci spolu.  Chlapci spolu upratujú,

 „Naše verejné poďakovanie spojené s našou úprimnou radosťou patrí Nadácii Veolia Slovensko, ktorá sa svojim komunitným grantom rozhodla podporiť projekt revitalizácie záhrady HESTIA n. o. Záhrada je aktuálne upravená, ale je zastaraná. Komunikačné povrchy v nej nie sú bezpečné, asfalt je vplyvom času poškodený, nekvalitný, stará brána a oplotenie sú prehrdzavené.“ Finančné prostriedky od Nadácie Veolia Slovensko budú použité predovšetkým na úpravu spevnených plôch s asfaltovým a Bankirai povrchom. Vďaka realizácii rekonštrukčných prác bude možné otvoriť uzatvorený park pre širšiu okolitú verejnosť a prepojiť tak život klientov so životom sídliska. „Naším cieľom je búrať „bariéry a ploty“ ktoré sú medzi nami a sídliskom. Nechceme byť izolovaným zariadením oddeleným od sídliska. Projektom chceme otvoriť a rozvinúť v parku spoločenský život, kde budeme spájať sídlisko a našich znevýhodnených klientov podujatiami, kultúrnymi vystúpeniami, prednáškami, spirituálnymi stretnutiami, opekaním dobrôt, spájaním detí so špeciálnymi potrebami s našimi seniormi“.  Vďačný celý tím HESTIA n.o.

Príhor zakladateľky zariadenia HESTIA n.o. Ing.Miladky Dobrotkovej k 20-tému výročiu jej založenia: „Vážení klienti, rodinní príslušníci a zamestnanci HESTIE, chcem sa s vami podeliť o to, ako to všetko v HESTII začalo. V roku 2002 som bola na životnej križovatke. Znovu som hľadala svoje uplatnenie a smerovanie. S dvomi kamarátkami sme sa rozhodli, že postavíme „škôlku pre seniorov“. Našťastie to nevyšlo. Druhý nápad bol lepší: založiť neziskovú organizáciu a niektorý nevyužitý objekt zrekonštruovať na domov dôchodcov. Tento zámer sa podaril. Vlastníkom objektov, ktoré mi v Dúbravke ukazovali, bol Bratislavský samosprávny kraj. Keď som videla zdevastovanú stavbu, nebolo mi do smiechu. Ale tá záhrada! To bola krása! Jasan, ktorý rastie v záhrade mal dlhé konáre a vytváral nádhernú hru svetla a tieňa. Ten strom ma dostal. Povedala som: „Odtiaľto ma už nikto nedostane!“. A tak aj bolo. Odchádzala som až do dôchodku ako 64ročná. Založili sme HESTIU neziskovú organizáciu. Učila som sa všetko za pochodu, ako bol objekt na Bošániho 2 v Dúbravke rekonštruovaný. Bola som relatívne mladá a celý čas som mohla venovať HESTII. Prvé roky boli najmä o investičnej činnosti. Objekt bol schátraný. Pôvodne v ňom bola škôlka pre deti s chybami zraku. Detičky sem chodili na týždňové pobyty: v pondelok sem a v piatok si ich rodičia brali domov. Tomu bola prispôsobené vnútorné usporiadanie. Pôvodnému objektu sa museli prispôsobiť aj architekti z Aplanu, s.r.o., ktorí nám spracovali projekt rekonštrukcie. Vnútorné usporiadanie a podmienky preniesli zo svojich skúseností v Rakúsku. Bolo to šťastie, lebo keď o veľa rokov neskôr boli prijaté prísne podmienky na vnútorné vybavenie zariadení sociálnych služieb – my sme ich spĺňali. Po spustení prevádzky horného poschodia sme mohli prijať prvých klientov. Bolo to ťažké ale aj krásne obdobie. Súčasne sme museli prijímať zamestnancov, prijímať klientov, rozbiehať činnosť a dokončiť spodné poschodie. Nakoniec sa za pomoci všetkých dobrých ľudí podaril malý zázrak: HESTIA poskytovala sociálne aj ošetrovateľské výkony a

„Všetci z nás, ktorí sme tu v HESTII sme si už prešli životom ako oceánom, kde boli rôzne osudy. Jednému sa podarilo vychytať menšie vlny, druhý sa musel potrápiť viac a zrazu sme boli tu, životom už unavení a zúfalí čo s nami bude. V Hestii sme natrafili na prístav, ktorý nás prichýlil a ktorý je už našim domovom, kde  sa o nás starajú. Všetko máme zariadené, všetku hygienu, všetko dostaneme, ale v jednom je Hestia úplne iná kategória a to a to tým, že nám oživuje staré myšlienky a spomienky organizovaním výletov. Ideme napríklad vláčikom po celom meste a  vyvoláva to v nás spomienky, kde sme boli. Išli som konkrétne okolo miesta, kde som mal prvé rande. Každý má nejakú spomienku a za toto ozaj patrí Hestii vďaka. Mimoriadne sú posedenia s jubilantami na konci mesiaca kde sa zídeme, kde každý tiež pospomína, povie o sebe, držíme sa akosi pohromade a to je základ. Okrem toho cvičíme a nedáme pokoj šedým mozgovým bunkám, stále dostávame otázky, niečo vieme, niečo uhádneme a predsa sa pamätáme, keď trénujeme pamäť. Spomenuli ste Biely dom, keď ma nabudúce bude niekto volať možno budem v takom stave, že nebudem vedieť trafiť do izby, tak mu poviem, že som v Bielom dome ako americký prezident Donald Trump. Ten už tiež nestál dlho vo svojej oválnej pracovni. Čo vám zapriať do budúcnosti, železné zdravie, nie obyčajné, ale nerezové, aby nezhrdzavelo, oceľové nervy, anjelskú trpezlivosť a liek, ktorý nepredpíše žiadna lekárka, netreba ho zapíjať ani čajom ani vodou a to je láskavý úsmev, ten má liečivé účinky a to Vám prajem, aby ste mohli poskytnúť tým unaveným plavcom, ktorí sa zastavia v tomto prístave.“ V Bratislave 5.10.2023                                                                                                                                      Pán Ing. Juraj Alfoldi

Milé kolegyne z Hestie,   je krásna náhoda, že oslavujeme narodeniny v rovnaký deň, pretože aj naše Zariadenie sociálnych služieb Slnečný dom bolo slávnostne otvorené 5.10.. A aj keď sme o niečo mladší ako Hestia, je úplne jasné, že sme narodení v rovnakom znamení. Ak by mali zariadenia sociálnych služieb svoje znamenia, to naše, nám spoločné,  by bolo určite charakterizované nielen neutíchajúcim zanietením pre pomoc najkrehkejším, no obrovskou chuťou rozvíjať sa a inovovať, napriek mnohým prekážkam, na ktoré narážame takmer denne. A predsa ich máme chuť zdolávať, a predsa sa nám to neprestáva dariť s požehnaním od Najvyššieho. Ak by mali zariadenia sociálnych služieb svoje znamenia, to naše, nám spoločné, by bolo určite charakterizované hlbokým presvedčením, že starostlivosť o zdravie, odborná pomoc sestier a ošetrovateľstvo majú byť integrovanou, neodmysliteľnou súčasťou sociálnych služieb. Nepoznám lepší priestor pre preukázanie schopností sestry pracovať bez trvalej prítomnosti lekára, a predsa veľmi zodpovedne, s výbornými výsledkami starostlivosti.  Vybudovali sme krásne miesta, dôstojné pre jeseň života. Len my vieme, koľko obetavého úsilia to stálo, no rozhodne to stálo za to. Milé kolegyne z Hestie, majte krásny slávnostný deň.  S čo najsrdečnejším pozdravom Zuzana Fabianová a celý kolektív ZSS Slnečný dom v Humennom. Želám krásny a úspešný deň. So srdečným pozdravom PhDr. Zuzana Fabianová, MBA predsedníčka sekcie ošetrovateľstva Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb SR generálna manažérka  komplexu zariadení a služieb predsedníčka  Odborných pracovných skupín  MZ SR  pre tvorbu ŠDTP pre odbory  Ošetrovateľstvo a  Dlhodobú starostlivosť TOP manažérka kvality  SR  2015 v kategórii  Sektor verejnej správy

6.10.2023 Európsky deň opatrovateľov a opatrovateliek Na rovnováhe záleží! Starostlivosť, všeobecne opatera, je súčasťou našich životov od chvíle nášho narodenia, až po obdobie, kedy sami opateru potrebujeme. Jediná istota, ktorú v živote máme je, že čas nezastavíme a nevieme dňa ani hodiny, kedy sa môžeme stať odkázanými na pomoc inej osoby. Tak ako materská dovolenka reálne dovolenkou nie je, čo pochopili ľudia, až keď sa stali rodičmi, tak aj opatera nie je samozrejmosť, aj keď si ju uvedomíme, až keď sa nás bytostne dotkne. A že to nie je prechádzka ružovou záhradou? Vie to každý, kto kvôli starostlivosti o blízkeho musel opustiť svoj ružový sad, kariéru, slobodu a ocitá sa v každodennom kolotoči starostlivosti o život niekoho iného. Je to práca ako každá iná. A tak má byť chápaná. Ako PRÁCA, ktorú opatrovateľ vykonáva aj v záujme štátu, ktorého by rovnaká služba poskytnutá v zariadení stála omnoho viac. Odporúčanie Rady týkajúce sa prístupu k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti[1] zdôrazňuje úlohu formálnych (platených na základe kvalifikácie) aj neformálnych opatrovateľov/liek (príbuzných) v kontexte kvalitnej dlhodobej starostlivosti. Tá chápe obe formy ako vzájomne sa doplňajúce a ovplyvňujúce. Formálna (pobytová, ambulantná alebo terénna poskytovaná obcami) poskytuje starostlivosť tam, kde neformálna stráca schopnosť/možnosť opateru poskytnúť v prirodzenom prostredí. Zároveň formálni opatrovatelia/ľky by mali byť súčasťou podporného systému pre príbuzných v ich starostlivosti o blízkeho, aby zvládali starostlivosť čo najdlhšie. Aby sami neprišli o svoje zdravie skôr ako opatrovaní, a nezaťažili už aj tak nadmieru zaťažený zdravotno-sociálny systém. Opatrovatelia/ľky sú kľúčovým prvkom v spleti služieb komplexnej starostlivosti. Len neformálni opatrovatelia/ľky zabezpečia až 80% objemu celkovej dlhodobej starostlivosti v rámci EÚ. Prevažne ženy. Mužov je v tomto sektore, ako šafránu. Zriedkaví a vzácni. KOS: “Systém starostlivosti je na Slovensku príliš komplikovaný. Pravdou je, že aj veľmi nespravodlivý. Legislatíva robí deliacu čiaru medzi opatrovateľmi v zariadeniach a

Ked režisér a herci skúšajú scény z budúceho filmu klapka pre mini epizódu znejú slová napr: „klapka po štvrté“. My však neinscenujeme, my priamo žijeme štvrtú epizódu Covidu počas Vianočných sviatkov. Stres nastane, keď sa Covid opať objaví so zvýšenou teplotou u pacienta. Pozitívne je, že Vianočné sviatky 2022 pre Covid v zariadení tentokrát neprekladáme. Neuveríte, ale Vianočnú slávnosť s rozdávaním darčekov tento rok stíhame v predstihu. Prvý pacient so zvýšenou teplotou pozitívny na Covid sa objavuje priamo na Štedrý deň. So sviatkom sv. Štefana pribúdajú ďalší. Zvýšené teploty, zachrípnutie, bolestivé hrdlá a mokrý kašeľ to sú sprievodné javy, Chvalabohu celý priebeh infekcie sa prejavuje ako miernejší, ako bol ten úplne prvý, keď sme ešte neboli zaočkovaní. Smutné je, že všetci sa nesmú stretávať so svojimi príbuznými. Každý kto vojde dovnútra zariadenia vchádza na vlastné riziko s použitím ochranných prostriedkov. Stresujúce pre poskytovanie riadnej starostlivosti je najmä postupné ochorenie na Covid u sestier a opatrovateľov. Tí ktorí si dobrovoľne plánovali zmeny počas sviatkov zrazu ostávajú v horúčkach doma s pozitívnym testom na Covid. Pôvodný harmonogram zmien sa stáva iba virtuálnym hárkom  a nastáva čas keď do práce musia ísť všetci ostatní, ktorí mali úplne iné plány počas sviatkov. Vzdávajú sa Vianočných stretnutí, trávenia spoločného času s rodinou, s deťmi, plánovanej očakávanej dovolenky. V poradí už tretie Vianoce, ktoré sú stresujúce. Patrí im naše ďakujem, ďakujem od pacientov, ďakujem od príbuzných, rodín, celej komunity. Obrovské poďakovanie patrí vedúcej sestre, ktorá preruší svoj vianočný pobyt so svojimi školopovinnými deťmi niekde na Slovensku a vracia sa ihneď vlakom do práce, aby znormalizovala zmeny a sama tiež poskytovala starostlivosť chorým. Patrí jej vďaka, že nás bezpečne prevádza Covidom 22, bez dekompenzácie pacientov a nutnej hospitalizácie.  Počítame všetky naše ruky, nohy, samozrejme s najvyššou ochranou vlastného zdravia, v respirátoroch, v ochranných plášťoch, v štítoch. Veríme,

Vianoce u pani Elenky (pred 55-timi rokmi) Bez kapra vo vani si Vianoce ani nevie predstaviť. Musí to však byť deň pred Vianocami, aby sa mohli aj okúpať. Lesníci nosia stromčeky už týždeň pred Vianocami, sú to smreky. Vo vianočnom týždni starí rodičia pečú oplátky. Majú na to dve dlhé kovové lopatky s dlhými rúčkami, Na jednu nalejú cesto, druhou zatvoria a pečú nad otvoreným ohňom, nad starým sporákom. Voňa pečenej oplátky sa šíri všade, teplú oplátku obstrihajú a obstrihance jedia najma nedočkavé deti, teda vtedy kedysi aj malá pani Elenka. Salónky si vyrábajú sami, v obchode predávajú nastrihané papieriky a farebné stanióly a spoločne balia do salónky čokoládové bonbóny. Deň pred Štedrým dňom Elenkina mamka pečie orechovník, makovník a popíja sa varené víno so škoricou, klinčekami. Po celom dome rozvoniavajú vanilkové rožky, medvedie labky, labku si vše Elenka uchmatne. Dedinou sa rozpína vôňa zabíjačiek, príprava klobások, tlačenky, šunky, vzduch je plný cesnakovej vône. Štedrovečerná večera je okolo 5-6-tej hodine večer, spoločne jedia vyprážanú rybu, zemiakový šalát. Otec rozkrojí pekné jabĺčko, či bude mať zdravé jadierko, či je v ňom ukrytá hviezdička, či budú všetci zdraví. Spomienky sa lejú myšlienkami a ona sa usmieva.   Vianoce u pani Aničky (pred 70-timi rokmi) Krásne sú v spomienke, slzy sa jej tisnú do očí a aj hlas trochu zlyháva. Býva v Štiavnici vo veľkom dome a celé mesto žije Vianocami. Trhy a jarmok ponúkajú vianočné ozdoby, cestou zo školy nejaké ozdoby kupuje, najviac drevené.  Jedlo, alebo pitie na trhu, alebo na jarmoku nenájdete. V škole sa učia vianočné básničky, mamka pečie keksíky ozdobené orechom. Otec chodieva do lesa vyberať pekný stromček. Niektoré Vianoce, už nevie pani Anka ktoré, im stromček zhorí od sviečok. Otec sa vyberá hľadať iný stromček a zdobia ho tými ozdobami, ktoré sú na jarmoku.  Kúria v peci šiškami