Vianoce u pani Elenky (pred 55-timi rokmi)
Bez kapra vo vani si Vianoce ani nevie predstaviť. Musí to však byť deň pred Vianocami, aby sa mohli aj okúpať. Lesníci nosia stromčeky už týždeň pred Vianocami, sú to smreky. Vo vianočnom týždni starí rodičia pečú oplátky. Majú na to dve dlhé kovové lopatky s dlhými rúčkami, Na jednu nalejú cesto, druhou zatvoria a pečú nad otvoreným ohňom, nad starým sporákom. Voňa pečenej oplátky sa šíri všade, teplú oplátku obstrihajú a obstrihance jedia najma nedočkavé deti, teda vtedy kedysi aj malá pani Elenka. Salónky si vyrábajú sami, v obchode predávajú nastrihané papieriky a farebné stanióly a spoločne balia do salónky čokoládové bonbóny. Deň pred Štedrým dňom Elenkina mamka pečie orechovník, makovník a popíja sa varené víno so škoricou, klinčekami. Po celom dome rozvoniavajú vanilkové rožky, medvedie labky, labku si vše Elenka uchmatne. Dedinou sa rozpína vôňa zabíjačiek, príprava klobások, tlačenky, šunky, vzduch je plný cesnakovej vône. Štedrovečerná večera je okolo 5-6-tej hodine večer, spoločne jedia vyprážanú rybu, zemiakový šalát. Otec rozkrojí pekné jabĺčko, či bude mať zdravé jadierko, či je v ňom ukrytá hviezdička, či budú všetci zdraví. Spomienky sa lejú myšlienkami a ona sa usmieva.
Vianoce u pani Aničky (pred 70-timi rokmi)
Krásne sú v spomienke, slzy sa jej tisnú do očí a aj hlas trochu zlyháva. Býva v Štiavnici vo veľkom dome a celé mesto žije Vianocami. Trhy a jarmok ponúkajú vianočné ozdoby, cestou zo školy nejaké ozdoby kupuje, najviac drevené. Jedlo, alebo pitie na trhu, alebo na jarmoku nenájdete. V škole sa učia vianočné básničky, mamka pečie keksíky ozdobené orechom. Otec chodieva do lesa vyberať pekný stromček. Niektoré Vianoce, už nevie pani Anka ktoré, im stromček zhorí od sviečok. Otec sa vyberá hľadať iný stromček a zdobia ho tými ozdobami, ktoré sú na jarmoku. Kúria v peci šiškami a to už sa šíri lesná vôňa v celom dome. Mamka pripravuje kapra, ale najviac je hríbová smotanová polievka, to je krém, ktorý pani Anka miluje. Otec hádže štyri orechy do všetkých kútov v izbe, dnes už pani Anka nevie prečo, ani čo to mohlo znamenať, aký symbol Vianoc. Darčekmi sú kocky, skladačky, kniha, najviac je však bábika. Vtedy kedysi pani Anička bábike šije šaty, šijací stroj je pri okne, Odtiaľ má výhľad na celú ulicu, má prehľad o všetkom čo sa deje v meste. Ankina mamka je šťastná na Vianoce, tiež krája jablko pre zdravie celej rodiny. Chodievajú koledníci po Štedrom dni. Vojnové obdobie vníma pani Anka tiež počas Vianoc. Mamina sestra zomiera počas vojny a bratranec je odvtedy u nich. Na dolnej ulici v Štiavnici je stredisko partizánov, ľudia v Štiavnici ich však nikdy neprezradia. Nemci sa stále vypytujú, ale nikto nič neprezradí. Takéto sú Vianoce, vtedy, kedysi u pani Anky.
Vianoce u pani Agátky (pred 65 rokmi)
Každé Vianoce dostáva darčeky, vtedy kedysi je to hlavne jej bábika. Hlavu má vyrobenú z gypsu, má krásne namaľované oči, ústa, má vlasy, ale telo má ušité z plátna a vo vnútri je vypchatá slamou. Mamka chystá Vianoce a pani Agátka je zvedavá, nedočkavá a hľadá po skriniach ukryté darčeky. Aj bábiku objavuje predčasne. Agátkina sestra uštrikuje pre bábiku svetrík a čiapku. Darčekom je aj malá detská kovová žehlička, ktorá sa nahrieva na sporáku. Agátka tvrdí, že si ju raz oprela o nos a odvtedy ho má vraj červený. Stromčeku hovoria „vieška“, lebo je menší a na stromček všeličo vešajú. Brat pripravuje ozdoby, strieborné pozlátky, vystrihované hviezdičky, jabĺčka vešajú ku kmeňu. Oplátky pečú na otvorenom sporáku týždeň pred Vianocami, uložia ich na skriňu. Raz ich vraj Agátka sťahuje dolu a ostáva z nich „mrvenica“. Mamka má čarovný červený notes s receptami a pečie kysnuté koláče, štricle orechové, makové s jablkami, vianočku, caltu s hrozienkami. Zvláštne sladké jedlo je vianočná polievka, ktorá sa volá „chomút“. Sú to odrezky z koláčov, konce, zavinuté do chomúta a zaliate teplým mliekom. Salónky sú fondánové, odkladajú si ich do vysokej komory a počas celého roka vyjedajú.
Mikrosvety dávnej minulosti sa otvárajú v ich spomienkach, zastaví sa čas. Pravý a originálny pulz žijúcich životov. Pýtame sa ich, ako to vtedy bolo. Prežívajú to ešte raz, zas a znova a s úsmevom. Iba vo svojich pekných spomienkach.
(LK)