Pani Emka má vraj dva roky, v ruke varechu a hrniec a veselo bubnuje, tak jej to hovoria rodičia. Rodičia sú ochotníci. otec hrá na husle a mandolínu. Otec v tom bubnovaní cíti talent, rytmus, veľmi dobrý sluch a tak o rok na Vianoce prináša Ježiško pani Emke veľké klavírne krídlo. Pred Vianocami s bratom radi „lašujú“, je to napínavé. Brat hľadá bicykel, ale rodičia ho ukryjú až na pôjde. Pani Emka hľadá bábiku, jej sa „lašovanie“ podarí, malá ušitá bábika je v skrini pripravená na Štedrý deň. Celý týždeň pred Vianocami Emka pomáha piecť všetko vanilkové, kakaové, vykrajované. Starý ocko pečie oplátky pre celú rodinu, navzájom si dobroty darujú a vymieňajú. Stromček mávajú tajný, až pri Štedrej večeri ho môžu objaviť. Na Štedrý deň pri stromčeku sa všetci spolu nahlas pomodlia, ocko hrá na husliach a spievajú spolu koledy. Polnočná omša je čarovná, najmä tmou, svetielkami a snehom ktorého je vždy na Gemeri dosť. Pani Emka je šťastná keď spieva v kostole najmä svoju obľúbenú pieseň “ Tichá noc, svätá noc“. Dedinka na Gemeri je dlhá, je situovaná do kopca, počas zimy zasnežená. Radí sa s bratom sánkujú dlhé kilometre. Pani Emka: „Odvtedy som na Vianoce šťastná, prežívam ich každý rok citlivo. Dnes som vždy pozvaná do bratovej rodiny na spoločný Štedrý deň. To je moje Vianočné šťastie“…
Vďaka tejto skvelej vianočnej histórii máme medzi sebou veľmi talentovanú pani Emku ktorá nás učí láske k hudbe, klavíru. Hrá tak, že nám zastaví čas, kdekoľvek v zariadení sme a čokoľvek robíme, je to nielen vianočný zážitok.
Pán Marián pochádza z početnej rodiny, je ich osem detí, chlapci a jedna sestra. V takejto rodine je úplnou samozrejmosťou že oblečenie sa dedí. Otec je sanitkár, počas Vianoc je často v službe. Stromček zabezpečuje vždy otec, ozdobujú ho všetci spolu. Chlapci spolu upratujú, chcú mať všetko pekné, ozdobené. Pán Marián chce „lašovať, hľadať dopredu darčeky, ale najstarší brat im to zakazuje, rešpektujú ho. Rešpekt sa oplatí, pán Marián má obrovskú radosť pri stromčeku keď dostáva svoje prvé texasky z „Tuzexu“. „Bol som šťastný ako blcha, veľmi som si to vážil. Bicykel som dostal neskôr. Vianoce boli krásne, vždy som bol s rodinou, nikdy som nebol sám. Detstvo bolo super, neboli sme bohatí, ale všetko čo sme potrebovali sme mali“. Na Vianoce majú spoločnú večer, kapra, šalát, oplátky, koláče, jabĺčka musia byť zdravé, aby bola pohoda, aby bolo zdravie.
Pani Mária nikdy „nelašuje“ na Vianoce. Má druhého otca aj druhých starých rodičov, maminka sa druhý krát vydáva. Jedni Vianoce im horí stromček od prskaviek, uhasia ho. Od Ježiška dostáva bábiku, bicykel, oblečenie. Nikdy nejedia mäso na Vianoce, pretože sú katolíci a dodržiavajú pôst. Môžu jesť iba ryby. Až po polnoci je dovolené jesť mäso, rezne. Po Štedrom večeri sú najkrajšie sánkovačky. „Sánkovali sme sa dlhé kilometre z jednej dediny do druhej.Sánky boli historické až pre 6 ľudí. Raz som prišla domov s roztrhaným kožuchom, v strachu, ale šťastná. Vianoce boli šťastné, dnes to tak už nevidím“ Jablko musí byť zdravé, keď ho rodina krája. Pred štedrou večerou chodievajú všetci tradične do kostola.
Iná pani Mária pochádza z početnej sedem člennej rodiny, 5 detí. Počas celého adventu dodržiavajú pôst, Jedia často strukoviny, múčne jedlá. Mäso sa iba pripravuje, konajú sa zabíjačky, údia mäso, pripravujú klobásky, hurky, jaternice. Najkrajšia príprava je so stromčekom. Staršia sestra ozdobuje a ostatné deti vyrábajú salónky. Mama tie salónky varí a deti ich obalia do cukrového nálevu, nechávajú vychladnúť. Krásna práca je balenie salóniek do farebných papierikov. Na štedrú večeru im mama rozdáva oplátky, jabĺčka, oriešky. Na polnočnú chodí celá rodina, ľudia sa stretávajú pred kostolom. Najlepšia sánkovačka je od kostola smerom dulu, domov. Doma sa spolu modlia a zaznie aj vinš:
„Vinšujem vám Štedrý večer, Adama a Evy, aby vám dal pán Boh zdravia, šťastia, božieho požehnania a po smrti obsiahnúť kráľovstvo nebeské“.
Aj takéto sú vtedy kedysi dávno krásne Vianoce. Každý jeden príbeh zrazu ožíva a spolu s ním dávne spomienky. Ľudia sa pri nich usmievajú, ale najmä rozprávajú. Sme ich vďační poslucháči.
/LK/