Sedíme v plnom vláčiku „Prešpuráčiku“ a vnímame oveľa viacej ako iní obrovské zmeny Bratislavy, tešíme sa, keď sa orientujeme. História, okolie Bratislavského hradu, staré Národné divadlo, Pálfyho palác, Grasalkovičov palác. Všetky spomienky sú zrazu otvorené, iskry vlastnej minulosti premietnuté. Výhľad spopod Slavína nás trochu vydesí, nevieme, či sme v Bratislave, alebo priamo v Manhattan. „Na „Hajdučke“ som býval, „Charitas“ poznám veľmi dobre“ dodáva pán Marián a k Charitasu sa pridávame ďalší traja, ktorý sme tam ako študenti chodievali na stravu. „Zrekonštruovaná striekajúca fontána na námesti Slobody je fajn, prečo by nemala striekať, tak sme ju vídavali“, dodá pán Juraj. „Tam je Botanická záhrada, tam je Pioniersky palác, aha Mičurinci, tam sú veľké skleníky“, znie v úplne obsadenom vláčiku na výlete Bratislavou. Na schodoch sú poskladané invalidné vozíky a rollery, naše pomôcky. Pán Z: „Dva roky som býval v internáte v Horskom parku, švédske domky, tam sme si vtedy museli kúriť uhlím. Potešil ma výlet okolo Slavína, rád som sa prešiel sadom J.Kráľa“. Pán Juraj: „Veľmi oceňujem výlet, je to také humánne voči nám, keď tu sme, aj spoločné oslavy sú niečo viacej, ako sme si predstavovali. Na Slavíne sme s manželkou kedysi randili a internát v Horskom parku poznám úplne presne, veru sme si museli kúriť, radšej sme išli večer do kina, aby zakúril niekto iný.“ Posedíme pod stromami v Sade Janka Kráľa, popíjame kávičku, ktorou nás ponúknu v detskej záhrade, pochutnáme si na zmrzline, nadýchame sa vône ruži z rozária, spomenieme históriu, osamelú vežu z Františkánskeho kostola, Napoleónov val, dávny „Propeler“ a zisťujeme, že si veľa pamätáme. Duchovný pán Pivka: „Keď robievam duchovné stretnutia s klientami, vtedy som pán Pivka, ale keď som na výlete, tak vtedy som Paľko“. Pani Agátka: „Som Bratislavčanka, ale v živote som nebola v Sade Janka Kráľa, prekvapená som veľkými lúkami, kde ležia ľudia na dekách, ako