2022 október

Energia, spev, hudba, tanec, žilky hrajú, naše nôžky podupkávajú. Dnes tanečníci aj speváci svoje dary rozdávajú pre našich krehkých starkých. Naše pozvanie prijíma súbor Dopravár a veru vďačne prichádzajú: „Pre starkých vždy, vidíme to rozjasnenie v ich tvárach, prídeme k vám kedykoľvek“, potvrdzujú úžasní tanečníci našim vďačným starkým.   Sú to naši bývalí spolutanečníci z folklórneho súboru Dopravár, áno kedysi pred 45 -timi rokmi sme tancovali aj my pre starkých. Zožali sme vtedy najúprimnejší potlesk, (Anastázia Lacková, Ľubica Kočanová), dnes tancujú iní mladí ľudia pre nás s našim najúprimnejším potleskom. V ich umeleckom predstavení tak plynú  generácie, vidíme seba z minulosti v ich mladej prítomnosti.   Súbor Dopravár sa predstavil na rôznych folklórnych podujatiach a festivaloch (Detva, Terchová, Myjava, Východná a iné). Súbor sa tiež už dlhé roky zúčastňuje medzinárodných prehliadok vo Francúzsku, ale svoj program predstavil aj v Španielsku, Litve, Turecku, Poľsku, Nemecku, na Sicílii alebo v krajinách bývalej Juhoslávie. V roku 2017 sa predstavil na medzinárodnom festivale v Pekingu, Číne.  V súčasnosti súbor tancuje a spieva pod záštitou mestskej časti Bratislava-Vrakuňa. Vedúcou súboru je Mária Hamarová. Členovia súboru sú väčšinou stredoškoláci a vysokoškoláci, no nájdu sa medzi nimi aj pracujúci ľudia. Tvoria súdržný a tvorivý kolektív, snažiaci sa aj v dnešnej uponáhľanej a komerčnej dobe udržiavať krásne tradície slovenského národa. Mária Hamarová, vedúca folklórneho súboru Dopravár: „Vy s vašim kolektívom robíte krásnu prácu, je nám potešením prísť do vášho zariadenia aspoň takto spríjemniť deň vašim klientom a vytvoriť im úsmev na tvárach. Radi prídeme aj inokedy“.  Pani Mária N.: „To bolo výborné, ešte…“ Naše pozvanie prijala aj pani riaditeľka z Centra rodiny Alžbeta Šporerová. Z reakcií vyberáme. Pán Juraj Kmeťko: „Mama bola nadšená“. Pani Ingrid Kasalová Blanáriková: „Veľká vďaka všetkým účinkujúcim aj organizátorom“.  Pani Marta Badáňová Škvarková: „Takáto návšteva vždy poteší“.   Švárni chlapci aj krásny spev dievčat

Po dlhšom čase sme privítali u nás opäť deti zo ŠZS Karpatská ul. v Bratislave. Bezprostredné, veľmi talentované deti nám spievali, tancovali, darovali nám zážitok byť spolu s nimi. Komunikovali o svojom spievaní, ako trénujú, nacvičujú, že radi spievajú, hrajú sa, tancujú našim starkým, tešili sa ku nám. Program detí je vždy príťažlivý pre našich starkých, sledujú sa vzájomne, nikto si návštevu takých srdečných detí nenechá ujsť. Po predstavení sa deti bez okolkov rozbehli k našim starkým, rozdávali darčeky, prekvapenia, ktoré pre nich sami vytvorili. Toľko srdečnosti a prejavov radosti z ich vlastného vystúpenia, zo stretnutia detí a našich starkých, z inklúzie dvoch prepletených svetov na jednom mieste, tak často nevidíme. Keď sa deti rozbehnú do izieb k ležiacim a všetci sú sami sebou, tak to prináša atmosféru, silu, z ktorej vieme všetci čerpať ďalej a tú atmosféru, silu si želáme, aby bola každý deň. Ďakujeme Vám milé detičky a pani učiteľky za krásny program, ktorý ste si pre nás pripravili. (ME),(LK)

V zariadení sa o ňu staráme, ale na výlete žije, vysvetľuje svoj silne emotívny pocit pani Elenka po návrate z výletu. Povie nám tým všetko, zdôrazní, čo pre chorých ľudí na vozíčku znamená výlet. Sme spolu na Devíne, na sútoku riek Dunaja s Moravou, pod hradným bralom, pri pamätníku Brány slobody znázorňujúcu rozstrieľanú bránu, vo vnútri ktorej je vyhnutá kovová mreža. Silný zážitok s myšlienkou na  zhruba 400 ľudí, ktorí práve niekde tu zahynuli pri úteku za slobodou. „To je busta pána Srholca, to tu kedysi nebolo“ všíma si pani Agátka. S paličkami v rukách, s barlami, s rolerom, alebo na vozíčkoch pomalým tempom kráčame cestou dávnej histórie. Od čias Keltov, cez hranicu rímskej ríše Carnuntum až po Veľkomoravské hradisko nad sútokom Dunaja a Moravy s najväčším rozmachom za vlády (846-870) veľkomoravského kniežaťa Rastislava. S menom kniežaťa Rastislava sa spája aj príchod bratov Konštantína a Metoda, ktorí priniesli kresťanskú vieru v reči zrozumiteľnej aj vtedajšiemu prostému ľudu. Spomíname na našich národných buditeľov štúrovcov, ktorí sa na hradnom kopci často stretávali a dávali si slovanské mená. Slávnou históriou nás sprevádza slovom Miška Eibnerová a Janka Hercegová. Dobre nám padne chlebík pripravený doma v našej kuchyni a minerálka. Dobre padne si posedieť na lavičkách pri sútoku slávnych európskych riek s vánkom a typickou vôňou rieky Dunaj. „Každá rieka inak vonia, každá má inú farbu, je zaujímavé sledovať ako sa vody tých riek spolu premiešavajú“ hovorí pani Agátka sediac na lavičke, sledujúc tie diaľky riek. „Amfiteáter na Devíne bol veľmi známy, bola som tam na vystúpeniach. Škoda že sa už nepoužíva, tie vystúpenia, tance boli vonku v prírode veľmi pekné.“  spomína pani Marika sediac vo vozíčku pod amfiteátrom. „Rada by sa tam pozrela, ale je to uzatvorené a bariérové“.  „Chodil som sem ako chlapec s otcom, vedľa bolo jazero a bol tu plot,