V zariadení sa o ňu staráme, ale na výlete žije, vysvetľuje svoj silne emotívny pocit pani Elenka po návrate z výletu. Povie nám tým všetko, zdôrazní, čo pre chorých ľudí na vozíčku znamená výlet.
Sme spolu na Devíne, na sútoku riek Dunaja s Moravou, pod hradným bralom, pri pamätníku Brány slobody znázorňujúcu rozstrieľanú bránu, vo vnútri ktorej je vyhnutá kovová mreža. Silný zážitok s myšlienkou na zhruba 400 ľudí, ktorí práve niekde tu zahynuli pri úteku za slobodou. „To je busta pána Srholca, to tu kedysi nebolo“ všíma si pani Agátka.
S paličkami v rukách, s barlami, s rolerom, alebo na vozíčkoch pomalým tempom kráčame cestou dávnej histórie. Od čias Keltov, cez hranicu rímskej ríše Carnuntum až po Veľkomoravské hradisko nad sútokom Dunaja a Moravy s najväčším rozmachom za vlády (846-870) veľkomoravského kniežaťa Rastislava. S menom kniežaťa Rastislava sa spája aj príchod bratov Konštantína a Metoda, ktorí priniesli kresťanskú vieru v reči zrozumiteľnej aj vtedajšiemu prostému ľudu. Spomíname na našich národných buditeľov štúrovcov, ktorí sa na hradnom kopci často stretávali a dávali si slovanské mená. Slávnou históriou nás sprevádza slovom Miška Eibnerová a Janka Hercegová.
Dobre nám padne chlebík pripravený doma v našej kuchyni a minerálka. Dobre padne si posedieť na lavičkách pri sútoku slávnych európskych riek s vánkom a typickou vôňou rieky Dunaj. „Každá rieka inak vonia, každá má inú farbu, je zaujímavé sledovať ako sa vody tých riek spolu premiešavajú“ hovorí pani Agátka sediac na lavičke, sledujúc tie diaľky riek.
„Amfiteáter na Devíne bol veľmi známy, bola som tam na vystúpeniach. Škoda že sa už nepoužíva, tie vystúpenia, tance boli vonku v prírode veľmi pekné.“ spomína pani Marika sediac vo vozíčku pod amfiteátrom. „Rada by sa tam pozrela, ale je to uzatvorené a bariérové“.
„Chodil som sem ako chlapec s otcom, vedľa bolo jazero a bol tu plot, cez ktorý sme nemohli prejsť a pohraničiari“ spomína živo pán Marián, akoby to bolo včera. „Som rád, že som opäť tu, ale je to tu iné, slobodné“.
Spoločensky príťažlivé je vychutnať si kávičku, alebo čapovanú kofolu v reštaurácii pod hradom. Všetci si niečo objednávame, tešíme sa z posedenia pod hradom. K vedľajším stolom prichádza asi 30 policajtov v uniformách a aj to je jedinečný zážitok pre nás. „Kde tak stretneme policajtov v našom zariadení, majú krásne uniformy“ teší sa z pohľadu na policajtov pani Terka.
V neďalekej mini ZOO nás vítajú s vedierkom krmiva, zelene pre zvieratá. „Dajte aj tomu malému kozliatku vedľa, tomu sa nič neujde“ všíma si nespravodlivosť v prírode pani Elenka. Všetci chcú kŕmiť, ale aj sa boja dotyku so zvieraťom. Janka, Tánička, Vierka majú však odvahu na svoju ruku natiahnuť rukavicu a podržať si živú sovu.
V autobuse spievame, celkom nám to ide dobre. Slovom nás sprevádza Stázka, Nasťa Lacková, ktorá celé okolie Devína, Devínskej Kobyly, Sandbergu veľmi dobre pozná. Priateľský je aj pán vodič bezbariérového autobusu, vysunie naklonenú prístupovú rampu, ukotví do podlahy autobusu a zafixuje až 5 invalidných vozíčkov s našimi výletníkmi. Všetkých ľudí hoci znevýhodnených prepravuje v bezpečí na výlet a spať.
„Výlet bol úžasný, fantastický, radostný, s úsmevom, páčil sa mi veľmi“ hodnotia pani Mária, Monika, Terka, Marián, Emka, Agátka, skrátka všetci chcú na výlet ešte opäť. Stojím tam s batohom plným prvej lekárskej pomoci, s tlakomerom, oximetrom, glukomerom, pohotovostnými liekmi, náplasťami, z ktorého nič v ten deň nepoužívam, lebo výlet je pre nás liek.
