Dobrý deň „HESTIA“, ťažko sa mi vchádzalo a išlo k jedálni. Všade som zrazu videl mamu, pripravovali ste vianočné posedenie, bolo to krásne, za stolom bola aj stolička našej mamy. Čakalo ma prekvapenie na ktoré som nebol pripravený, nedalo sa, chlap – nechlap slzy tiekli. Presne si pamätám, keď sme mamičku v čase Corony priviezli k Vám. Bola len kôpka nevládnej človečiny, neveril som, že aj pri všetkej Vašej starostlivosti toto naša mama „rozchodí“. Vedel som že ona je nezmar, bojovník a že sa nevzdáva. Rešpekt a „strach“ som mal, keď sme sa dohodli, že ju môžeme na víkend brať domov. Zvládli sme to všetci. Osobne si myslím, že takéto nastavenie je veľmi dobré a dá sa zvládnuť. Mamička sa vždy tešila domov a pravdaže ja som už dostal „rozkazy“ čo treba kúpiť, pripraviť aby sme v záhrade čo najviac spravili. Ťažká bola aj Veľká noc, keď bolo všetko zakázané. Myslel som si, že ju to poznačí. Tak isto narodeniny 90 rokov. Ona na jednej strane a my na druhej strane. Bolo to náročne ale vydržali sme. Potom sme spravili štvor-oslavu ako sa patrí: stará mama 90r, ja 60r, syn 30r a vnúčik Matej 0r. Za tie tri roky sme prežili veľa dobrého, aj trápenia boli, ale vážili sme si, že sme spolu a užívali sme si to. Všetci traja súrodenci sme viac krát spoločne konštatovali, že len a len vďaka vašej starostlivosti, ochote, pomoci a ľudskému prístupu sa naša mamička dožila takéhoto požehnaného veku. Ďakujem za všetkých starkých čo pre nich robíte. S úctou Juraj Kmeťko